V roku 2022 vydalo editorské duo Dušan Teplan a Marián Kamenčík vo fintickom vydavateľstve FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania objemnú publikáciu Slovenský nadrealizmus v korešpondencii (1935 – 1948). Obaja editori mali na túto prácu predpoklady, pretože o fenomén avantgardnej skupiny nadrealistov (tak sa v roku 1939 nazvali slovenskí prívrženci surrealizmu, aby aj z taktických dôvodov demonštrovali organický súvis svojej tvorby s domácou literatúrou) prejavujú sústavný bádateľský záujem. Pokračování textu Zo zákulisia slovenského nadrealizmu
Archiv autora
Slobodný človek Milan Hamada (9. september 1933 – 13. február 2023)
V pondelok 13. februára zomrel významný slovenský literárny kritik, literárny historik a historik kultúry, prekladateľ, pedagóg a editor Milan Hamada (* 9. september 1933). Zareagovať na úmrtie človeka, ktorého smrť ma napriek vysokému veku zaskočila, vystihnúť niekoľkými odsekmi jeho osobnosť a prácu a vtesnať bilanciu takého dlhého a plodného života do jedného textu je náročné. Azda teda výpočet biobibliografických údajov a nutná redukcia nezastrú charakteristické črty jeho života a diela. Pokračování textu Slobodný človek Milan Hamada (9. september 1933 – 13. február 2023)
Poezye Bohuslava Tablica
Ešte v roku 2019 pripravila slovenská literárna historička Lenka Rišková na vydanie vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied VEDA básnickú tvorbu Bohuslava Tablica (1769 – 1832) zo štyroch zväzkov Poezyí (1806, 1807, 1809, 1812), zhrnutú do jediného, rovnomenného zväzku Poezye. Po vyše dvesto rokoch to bolo prvé printové vydanie Tablicovovho básnického a prekladateľského diela predstavovaného Poezyami (L. Rišková pritom už jedno takéto podujatie má za sebou, keď v roku 2016 pripravila po 215 rokoch reedíciu Muzy ze slovenských hor Juraja Palkoviča). Pokračování textu Poezye Bohuslava Tablica
Hľadanie adekvátnej metódy…
…literárnej histórie je stále aktuálnou otázkou (pozri napr. nedávnu publikáciu príznačne s otázkou v titule Jak psát transkulturní literární dějiny?). Siedmy zväzok edície Ústavu pro českou literaturu Theoretica & historica O metodě literární historie (2019; zostavil Ondřej Sládek, preklad Eva Sládková) priniesol štyri state francúzskeho literárneho historika a kritika Gustava Lansona (1857–1934), ktoré svedčia o tomto procese na prelome 19. a 20. storočia. Prvé dve – Předmluva k práci Lidé a knihy (1895) a Literární historie a sociologie (1904) – boli v češtine publikované po prvýkrát, Vědecký duch a metoda literární historie (1909) a Metoda literární historie (1910) boli preložené už v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Pokračování textu Hľadanie adekvátnej metódy…
Minulosť futurizmu podľa Kateřiny Hlouškovej
Už podľa rovnice v titule knihy F. T. M = Futurismus (Brno, B&P Publishing 2018) je zrejmé, kto bude jej „hlavným hrdinom“. A podtitul Malý „bedekr“ futuristické avantgardy zase naznačuje, že úmysel historičky Kateřiny Hlouškovej bol doslova mapovať v priestore (pozri Rejstřík místní) i čase cesty tohto svojrázneho hnutia, ktoré je zároveň označované za prvý avantgardný smer, a s ním nerozlučne spätého umelca. Pokračování textu Minulosť futurizmu podľa Kateřiny Hlouškovej
Rozhovory o Tatarkovi
V knižnej sérii rozhovorov z produkcie .týždňa vyšla v minulom roku okrem zaujímavých kníh Jar, ktorá zmenila Slovensko a Generál Štefánik, ktorá tvár je vaša? aj kniha Pokušenia Dominika Tatarku (W PRESS 2018). Redaktor .týždňa a filozof Anton Vydra v nej kládol otázky literárnemu vedcovi Petrovi Zajacovi, ktorý tvorbe prozaika, esejistu, publicistu a disidenta Dominika Tatarku venuje svoju bádateľskú pozornosť dlhodobo. Pokračování textu Rozhovory o Tatarkovi
Edičné peripetie Tatarkovej neskoršej tvorby
Vydavateľstvo Artforum pokračuje v sprístupňovaní diela Dominika Tatarku a po predchádzajúcich štyroch tituloch (Démon súhlasu /2009/, Panna Zázračnica /2009/, Prútené kreslá /2009/, Navrávačky /2013/) v minulom roku vyšla ďalšia kniha vášnivého rozprávača a „karpatského horala“ s názvom Sám proti noci. Rieši tak nedostatok a nedostupnosť Tatarkových diel z jeho disidentského obdobia na knižnom trhu, ktoré spôsobuje aj to, že na diela sa stále vzťahujú vlastnícke práva dedičov. Pokračování textu Edičné peripetie Tatarkovej neskoršej tvorby
Najnovší sprievodca poetizmom
V edícii slovenskej pobočky vydavateľstva Slovart Lyrika 20. storočia po predchádzajúcich antológiách (Beatnici, Ruská moderna, Ruská avantgarda, Stredoeurópska moderna) vyšla antológia Poetismus. Na rozdiel od ostatných vydaní edície je osobitosťou tohto zväzku, že sú v originálnom, českom jazyku, takže sa prekladom (takmer) nič z vlastností originálu nestráca. Po dvoch antológiách Poetismus (eds. Květoslav Chvatík a Zdeněk Pešat, Odeon 1967) a Magická zrcadla (eds. Marie Kubínová a Václav Kubín, Československý spisovatel 1982) mala táto „štvorcová“ antológia príležitosť poskytnúť pre slovenského a českého čitateľa zaujímavý pohľad takpovediac „zvonka“, pretože jeho zostavovateľkou je nemecká slavistka Jeanette Fabian. A ďalšou výhodou je, že je to prvá antológia poetizmu po roku 1989 a mohla sa tak oslobodiť od ideologicky zaťaženého výkladu, ktorý bol citeľný najmä v texte Marie Kubínovej. Pokračování textu Najnovší sprievodca poetizmom